Rozhovor s Braňom Filom, aktuálnym držiteľom FKT pre trasu Strážovskej výzvy

Ahoj Braňo, gratulujem Ti k úspešnému dokončeniu Strážovskej výzvy a k novému najrýchlejšiemu času (FKT). Ďakujem, že si si našiel čas pre rozhovor. Môžeš sa čitateľom v krátkosti predstaviť?

Ahoj Rado, ďakujem. :-) Volám sa Branislav Filo, mám 43 rokov, som ženatý a mám 2 synov.

Zo športov mám najradšej beh. Keď nemôžem behať, tak nepohrdnem ani bajkom. V zime mám okrem behu rád bežky, tiež otužujem a celoročne turistikujem. Ale beh je na prvom mieste. A keďže nebehám rýchlo, tak mám rád dlhé behy (stovky).

Stomíľová trasa mala u mňa premiéru. Môj doterajší najdlhší beh bol Štefánik trail so 144 km.

Klasika - jedného dňa na mňa vyskočila z FB. So záujmom som si prečítal o jej zaujímavých parametroch týkajúcich sa trasy, vzdialenosti 163 km a prevýšenia 8700 m. A nechal to v hlave trochu uležať :-) Potom som však sledoval prvých odvážlivcov a rozhodol som sa ju tiež skúsiť.

Povedal som si, že keď ste už v tejto corona dobe vymysleli takúto punkovú akciu, tak ju predsa nebudem kaziť nejakým podporným tímom. Celý rok beháme stovky, kde sa o nás organizátori a dobrovoľníci neskutočne skvele starajú (za čo im patrí môj obdiv a obrovská vďaka), tak občas si môžeme zabehnúť aj niečo, kde nie je každú chvíľu nachystané kŕmidlo (teda nie že by mi to na klasickej stovke vadilo :-). Prišlo mi to ako ultra v najrýdzejšej podobe - máš len to, čo si sám odnesieš a musíš si dobre rozmyslieť, čo budeš niesť na chrbte tých 160 km. Jedlo som si niesol vlastné - 6 rožkov + sladkosti :-) a 2,5 l vody. S jedlom som vystačil, o vodu som musel 2x poprosiť dobrých ľudí. Po ceste som dokupoval kofolu a na Baske mali navarený boršč. Bol výborný, ale taký horúci, že som tam strávil 40 min. Celkovo bol s vodou trochu problém. Bolo poriadne teplo a studničky boli niekedy rozmiestnené nepravidelne.

Mnohé časti trasy som poznal z BN100, Strážovskej 50 a Ultrapunku 85.

Najkrajšie časti - asi večerný hrebeň z Rokoša po Suchý vrch a samozrejme trasa okolo Vápeča. Pekne by bolo aj na Strážove, keby som tam nebol v noci a nebola hmla s dohľadnosťou tak 2 m. Nové boli pre mňa miesta okolo Mojtína a Veľkého a Malého Košeckého Podhradia.

Lúky okolo Lazového vrchu a Mojtína boli v noci náročné na orientáciu. Ale asi najviac ma potrápila Rohatá skala. Pri zostupe z jej vrcholu sa mi na mokrej skale pošmyklo a noha sa mi zakliesnila do praskliny v skalnej stene. Pri tom som si poriadne narazil a vykrútil členok. Strmý zostup z Rohatej skaly cez les dielo skazy už len dokončil. V noci bola navyše na lúkach a v lese silná rosa a blato, tak po 12 hodinách v mokrých botaskách sa mi spravili na každej nohe po tri otlaky. Beh ale aj chôdza tak boli cca posledných 80 km dosť náročné.

Keďže Strážovské vrchy sú dosť "medveďoidné", tak som si zaobstaral rolničku proti medveďom. Ďalšiu som si požičal od syna.... Pre istotu. :-) Medveďa som nestretol, pretože rolničky išli od Suchého vrchu stereo, ale zistil som, že srnčia, danielia, vysoká a diviačia zver je asi hluchá, pretože na moje rolničky nereagovala :-) A možno len preto, že tieto rolničky sú na medvede. :-) Vyplašil som plno veľkých laní, ktoré ma niekedy poriadne vyľakali. A pár krát som dosť zblízka svietil čelovkou do očí lesným tvorom, ktoré sa ani nebáli a ani neutekali, dokonca ani nereagovali na krik. Doteraz neviem čo to bolo. A raz som kvôli takémuto čudu stratil uprostred lesa chodník.

Eufória, šťastie. Síce sa toto dobrodružstvo končilo ale tešil som sa, že si budem môcť sadnúť.

Záujemcovia by sa mali pripraviť na krásnu, ale ťažkú trasu, ktorú dokáže počasie a aktuálne podmienky ešte viacej okoreniť. Jedlo a pitie si treba dobre rozmyslieť, pretože klasické stovkárske občerstvovačky budete hľadať márne. Navigácia (hlavne v noci alebo v hmle) je už len čerešnička na torte. A keď si k tomu ešte pripočítate strach z nočných bubákov v lese, tak dostanete poriadne silný koktejl. Ale je to koktejl, ktorý sa oplatí vyskúšať. Je to plnými priehrštiami namiešaná zmes krásnej prírody, výživných stúpaní a rovnako zničujúcich klesaní, ale aj ľudí ochotných vám napríklad doplniť vodu. A keď môžete z toho veľkú časť absolvovať behom, ktorý máme tak radi, tak čo viac si priať? Nech vás nohy prinesú do cieľa a odnesiete si silné zážitky. Strážovská výzva je naozajstná výzva. Nielen pre telo, aj pre hlavu. Choďte do toho!

Ďakujem.